Úspešný cyklookruh Okolo Čadce so SNS
Čadca (JK) V sobotu sa za pekného počasia uskutočnil druhý ročník mestského cyklookruhu Okolo Čadce so SNS, na ktorom nechýbal prvý podpredseda Slovenskej národnej strany Andrej Danko, krajský predseda Milan Frič a mnohí ďalší. Následne pri dobrej hudbe a poľovníckom guľáši sa pri štadióne stretlo množstvo ľudí z Kysúc, ktorí diskutovali v priateľskej atmosfére na aktuálne témy. „Pekná akcia sa vydarila a určite v nich chceme pokračovať aj v budúcnosti. Ďalší ľudia z iných kútov Slovenska mohli spoznať naše mesto a verím, že sa tu budú nielen medzi národniarov radi vracať,“ povedal hlavný organizátor, predseda OR SNSČadca Pavol Holeštiak.
V nedeľu 25. 9. sa v Rakovej pár metrov od rieky Kysuca uskutočnil tradičný futbalový turnaj politických strán, ktorý tento rok organizovala OR SNS Čadca. Slnečné počasie, výborný guľáš i kvalitné futbalové výkony prispeli k pohodobej, priateľskej atmosfére podujatia, ktoré patrí k najlepším svojho zamerania na Kysuciach. Omladený tím SNS skončil na druhom mieste, tesne za HZDS, suverénne pred KDH a SMER-om. Najlepším strelcom sa stal M. Krištofík, pre hráčov boli pripravené zaujímavé ceny. "Vďaka patrí najmä MO SNS Raková. Táto vydarená športová akcia vhodne doplnila bohatú činnosť SNS na Kysuciach v tomto roku," povedal predseda OR SNS Čadca Pavol Holeštiak.
Úspešný výstup k dvojkrížu
Čadca
(SK) Uplynulý štvrtok sa na sviatok Sedembolestnej Panny Márie Patrónky
Slovenska uskutočnil už tradičný výstup k slovenskému dvojkrížu nad
Čadcou
za účasti vyše 300 ľudí z Kysúc, ale tiež zo Žiliny, z Martina, Oravy
či Kremnice. Po veľmi peknej sv. omši priamo pri dvojkríži, nasledovalo
vystúpenie známeho slovenského folklóristu Ľuba Páričku, ktorý zahral na
viacero ľudových nástrojov, ktoré si sám
majstrovsky vyrába. V peknom slnečnom počasí dobre padlo pripravené
občerstvenie. Medzi prítomných zavítal tiež poslanec NR SR a predseda SNS Ján Slota. Líder čadčianskych národniarovPavol Holeštiak k vydarenej akcii uviedol: „Čadčania, ale
aj ďalší obyvatelia Kysúc si už zvykli na toto každoročne konané
podujatia, kde sa snažíme ľudí spájať v duchu princípov kresťanských
a národných. Som rád, že tohto roku mohli krásny pohľad i zážitok pri
dvojkríži prežiť aj mimokysuckí návštevníci, aby sa sem mohli častejšie
vracať.“
Pozvánka k dvojkrížu v Čadci
OR Slovenská národná strana Čadca Vás srdečne pozýva na tradičný výstup k slovenskému dvojkrížu na Capkovom vrchu v Čadci vo štvrtok 15.9.2011 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie Patrónky Slovenska za účasti prvého podpredsedu SNS Andreja Danka.
Zraz bude o 14.00 pri kaplnke v Bukove. Pri dvojkríži bude slúžená sv. omša, na deväť ľudových nástrojov zahrá opäť špičkový multiinštrumentalista, fujaras Ľubo Parička, občerstvenie zabezpečené.
PhDr. Pavol Holeštiak, PhD.,
predseda OR SNS Čadca
V sobotu 16. júla 2011 sa bude v Žiline na sídlisku Hájik v lokalite nad konečnou zastávkou MHD Stodolova konať kultúrno-spoločenské podujatie Vatra zvrchovanosti 2011.
Začiatok kultúrneho programu je o 16. hod., zapálenie vatry o 19.30 –20.00 hod. Všetkých srdečne pozývame. Občerstvenie zabezpečené.
16.00 – začiatok kultúrneho programu, hudobná skupina Janka Holeštiaková a Veľký dom z Čadce, vystúpenia spevákov a folkloristov z jednotlivých regiónov Žilinského kraja, dychovka Varín, sokoliari, lukostreľba a nafukovací hrad pre deti.
19.30 – zapálenie Vatry zvrchovanosti predsedom a vedúcimi činiteľmi SNS, štátna hymna SR, báseň, príhovor predsedu KR SNS Žilina Milana Friča, slávnostný prejav predsedu SNS Jána Slotu, hymnická pieseň Hej Slováci.
20.30 – nasleduje ohňostroj, kultúrny program a diskotéka.
Čadčianski národniari zorganizujú autobus do Žiliny na Hájik na Krajskú vatru zvrchovanosti.
Harmonogram autobusu:
14.30 hod. Turzovka, parkovisko Tesco
14.40 hod. Podvysoká, pri Tesle
14.45 hod. Raková, zastávka oproti zdravotnému stredisku
14.55 hod. Čadca, parkovisko medzi kostolom a Mest.úradom
15.05 hod. Krásno nad Kysucou, pri kostole
15.45 hod. Žilina, sídlisko Hájik na konečnej trolejbus.zastávke
a späť po tej istej trase s odchodom zo Žiliny, zo sídliska Hájik okolo 21.00 hod.
V stredu 29. júna 2011 sa uskutočnilo za výraznej účasti médií a vyše stovky prítomných slávnostné otvorenie novej okresnej kancelárie SNS Čadca, ktorá sa nachádza v centre Čadce na Palárikovej ul. 1158, 2. poschodie. Členovia si ju s entuziazmom zabezpečili a zariadili iniciatívne a svojpomocne. Otvorenia sa zúčastnili aj Ján Slota, predseda SNS, Milan Frič, krajský predseda Žilina, Janka Klačková, krajská tajomníčka, Pavol Holeštiak, okresný predseda Čadca, Slavomír Kupka, okresný podpredseda Čadca, ďalší okresní predsedovia zo žilinského kraja, predsedovia MO SNS v okrese Čadca, staronoví i noví členovia a sympatizanti Slovenskej národnej strany na Kysuciach.
Okresná čadčianska kancelária je každý pracovný deň otvorená pre verejnosť v čase 9.00 - 11.00 hod. Možno tu podpísať petíciu Na Slovensku po slovensky, získať prihlášky do SNS, časopisy, slovenské suveníry, národnú literatúru, informácie. Počet členov i podujatí v okrese Čadca sa za posledné mesiace zvýšil trojnásobne, počet miestnych organizácií dokonca štvornásobne.
PhDr. Pavol Holeštiak, PhD., predseda OR SNS Čadca
Národniari deťom
Vydarená akcia pre deti v Čadci
V predvečer MDD pripravila za pekného počasia OR SNS Čadca pre približne 200 detí jazdu v koči s konským záprahom na Kýčerke a na Žarci, pričom nechýbali ani sladké pozornosti pre najmenších. Najviac sa o vydarený priebeh zaslúžili Slavomír Kupka, František Dej, Tibor Kulla. V obdobných podujatiach chcú národniari naďalej pokračovať.
PhDr. Pavol Holeštiak , PhD.
Vyhlásenie predsedu Matice slovenskej k sčítaniu obyvateľstva
Veľa sa dnes hovorí o odhalení busty v Košiciach. Ponúkame zopár výstižných faktov k téme:
Politickým cieľom J. Esterházyho, ktorý sledoval počas celej svojej kariéry, bola revízia trianonských hraníc. V tomto šovinistickom úsilí koordinoval svoj postup s maďarskou vládou, ktorá ho podporovala. János Esterházy pôsobil ako agent Maďarska v Česko-Slovensku pod menom „Szalma“ s číslom „221“. V dňoch 17. a 18. apríla 1938 sa zúčastnil na rokovaniach v Poľsku, na ktorom predložil program vypracovaný maďarskou vládou, ktorého cieľom bolo rozbitie Česko-Slovenska a úplné začlenenie Slovenska do Maďarska, čím hrozila opätovná zhubná maďarizácia. Po viedenskej arbitráži v novembri 1938 János Esterházy, ako poslanec za mesto Košice, vítal fašistického regenta Miklósa Horthyho vchádzajúceho do mesta. V roku 1947 ho Národný súd v Bratislave v neprítomnosti odsúdil na trest smrti za úklady proti republike a kolaboráciu s fašizmom. Na Slovensku rehabilitovaný nie je. V roku 1994 jeho dcéra požiadala o obnovenie konania, ale súd si vyžiadal od slovenských a českých historikov odborné posudky a tie vyzneli negatívne.
|
Austrália hovorí NIE po druhý raz, ona sa o to zaslúžila !
Celý svet
potrebuje takého lídra
!
|
(z maďarčiny preložila Judita Takáčová v rámci spoločného projektu JTT a stáleho zastúpenia Nadácie Friedrich Ebert Stiftung na Slovensku. Text vyšiel v maďarskej verzii Le Monde Diplomatique)
Od podpísania mierovej
zmluvy v r. 1920, ktorou sa ukončila prvá svetová vojna, je Trianon jednou z
najdiskutovanejších otázok v Maďarsku. Smútočnou vlajkou. Predmetom horkosti a
nenávisti. Zámienkou na podnecovanie vášní.
Trianon tesne po zmene režimu objavila a oprášila pravicová koalícia označujúca sa ako demokrati, konzervatívci a kresťania, sledujúc tým vnútropolitické ciele. Keď si však prvá pravicová vláda zaspomínala na Trianon v parlamente, mladí demokrati opustili rokovaciu miestnosť. A čoho sme svedkami dnes? Tí istí, dnes už nie mladí a už ani nie demokratickí politici odhaľujú pomníky Trianonu, organizujú spomienkové dni Trianonu, a vo veľkej zhode s poslancami za krajnú pravicu oživujú, podnecujú nacionalistické a šovinistické sentimenty. Za necelé štvrťstoročie prešli dlhú cestu. Načo nám je takýto pamätník? A spomienkový deň Trianonu? Žeby nám pripomínali naše chyby, že sme boli ticho, keď sme ešte mali možnosť ozvať sa? Že sme nepodali pomocnú ruku, neuzatvárali sme „pakty“ s inými národnosťami, keď sme to ešte mohli urobiť z pozície panujúceho národa? Alebo je cieľom len to, aby sa vyvolávala a živila iracionálna neznášanlivosť? Neviem. Treba sa spýtať tých, ktorí stavajú tieto pamätníky, ako aj tých, ktorí ich odhaľujú. Naši neinformovaní krajania, bohužiaľ, veria lživým a nezrozumiteľným, šovinistickým rečiam. A podľa signálov veria aj tomu, že neustále spomínanie na Trianon alebo dvojité občianstvo zahraničných Maďarov slúži na uzmierenie národov žijúcich v Karpatskej kotline. Premýšľajúca časť verejnej mienky v krajine zas s obavami sleduje, ako sa rúcajú vzťahy s našimi susedmi.
Medzi Maďarmi existujú krajné pohľady na to, čo predchádzalo Trianonu a čo po ňom nasledovalo, a to väčšinou také, ktoré nemajú nič spoločné s realitou. Trianon dokáže aj dnes vyvolať búrku. Pri vybičovaní „národných“ emócií si pritom neuvedomujú, že zdôrazňovaním našich bôľov sa nič nevyrieši a situácia sa len zhorší. Rozpoznávať vlastné chyby, priznať si ich, učiť sa z nich, vzdať sa konečne stáročných chybných ciest; národ môže naozaj stavať len na takomto prístupe. Hoci sa tomu budeme všemožne vyhýbať, Trianon je v prvom rade naša chyba. V tejto horkej histórii nie sú bez chyby ani iné národy, každý by však mal hľadať vlastnú zodpovednosť. Našou zodpovednosťou je predstava o maďarskej nadradenosti, zaslepený maďarský nacionalizmus. Šovinizmus. Ten sa prejavil aj v tom, že Gyula Andrássy, Kálmán Tisza, Dezső Bánffy, István Tisza a Sándor Wekerle – päť premiérov reprezentujúcich polstoročie našich dejín – neboli ochotní dať autonómiu iným národnostiam. Upreli im ešte aj to, aby mohli vo vzdelávaní a pri vybavovaní si miestnych záležitostí používať vlastný jazyk. Za to by nehlasoval ani nekompromisný stúpenec maďarskej nadradenosti – maďarský parlament. Neboli ochotní rokovať ani o ústupkoch, o zbližovaní stanovísk. Na požiadavky iných národností „odpovedali“ uzavretím sa, zatváraním škôl a kanonádou. Táto úzkoprsá, obmedzená politika nakoniec spôsobila porážku Veľkého Uhorska.
Na triezve, vecné posúdenie maďarskej drámy – trianonskej mierovej zmluvy – je užitočné, keď si preštudujeme vtedajšie štatistiky. Vďaka nim zistíme, v akom rozdelení a kde na „historickom“ území Veľkého Uhorska žili začiatkom minulého storočia Maďari, Chorváti, Nemci, Rumuni, Rusíni, Srbi, Slováci a Nemci. Bez poznania faktov tárame do vzduchu. Odvtedy uplynulo 90 rokov, po takom čase by sme sa už nemali len sťažovať na to, čo sa stalo, ale mali by sme vziať do úvahy a bez emócií a vecne by sme mali posudzovať aj cestu vedúcu k týmto udalostiam.
Po vydaní
mojich kníh A komáromi pontonhíd (Komárňanský pontónový most
a A valóság erejével...
(So silou reality...) som
s prekvapením zistil, že len veľmi málo
ľudí vie, že Maďari boli koncom 18. storočia vo svojej vlasti v menšine.Hoci je to neuveriteľné, je to fakt: do
polovice 19. storočia predstavovali príslušníci ostatných národností dokopy
dvojtretinovú väčšinu v porovnaní s Maďarmi. Vo Veľkom Uhorsku tvorili
Maďari v 80. rokoch 18. storočia 30 percent, v r. 1842 ich bolo 35 percent, v
roku vyrovnania 1867 predstavovali 42 percent. Podľa údajov zo sčítania
obyvateľstva v r. 1910 žilo v Uhorsku 9,9 milióna Maďarov a 11 miliónov
obyvateľov iných národností, dokopy 20,9 milióna obyvateľov. Maďari – osoby
hlásiace sa k maďarskej národnosti či už dobrovoľne alebo z donútenia – spolu
so Židmi s podielom 4,5% – predstavovali len 47,6 % v porovnaní s 52,4 %
príslušníkov iných národností v krajine. Zo
71 žúp Veľkého Uhorska boli Maďari vo väčšine len v 31 župách, v 24 župách zas
podiel Maďarov nedosahoval ani 20 percent. V 11 župách sa postupne sformovala
absolútna rumunská väčšina, v 9 župách slovenská, v 6 župách chorvátska a po
jednej nemecká a srbská. V ôsmich župách bol počet národností zastúpený
rovnomerne. Vo zvyšných 4 župách mali dve národnosti dokopy prevahu nad
príslušníkmi maďarskej národnosti. Na základe údajov o zastúpení národností
teda možno skonštatovať, že v prípade 40 žúp, kde mali väčšinu jedna alebo dve
národnosti dokopy, nemôžeme použiť etnický argument.
V Transylvánii predstavovali príslušníci rumunskej národnosti výraznú, 65- až 90-percentnú väčšinu. Na juhu, v ôsmich chorvátskych župách, žili dovedna len 4 percentá Maďarov. Ak k tomu pridáme fakt, že v deviatich severných župách nájdeme významne zastúpenú slovenskú väčšinu, lepšie pochopíme veľký problém historického Uhorska: jednoznačnú národnostnú väčšinu na severnom, východo-juhovýchodnom a južnom „konci“ krajiny. Maďari žili najmä v stredných župách, na severe boli vo väčšine Slováci, na východe Rusíni a Rumuni, na juhu Srbi a Chorváti. Aj napriek slušnej etnickej organizácii by sme sa boli museli vzdať významného územia.
Vynára sa otázka: bola trianonská mierová zmluva spravodlivá alebo nespravodlivá, legitímna alebo nelegitímna? Niet pochýb o tom, že to bol „imperialistický lúpežný mier postihujúci slabšie národy“, ako to kedysi sformuloval boľševický politik, istý V. I. Lenin. Zmluva však bola nespravodlivá len sčasti, keďže viac než tri milióny Maďarov presunuli z jedného dňa na druhý pod právomoci cudzích štátov. „Odtrhnutie“ týchto troch miliónov Maďarov – to a jedine to – bolo iracionálne, násilné, nespravodlivé rozhodnutie. Toto rozhodnutie však bolo sčasti aj spravodlivé – nemá význam popierať to –, pretože desať miliónov príslušníkov iných národností sa zbavilo utláčajúcej maďarskej moci. Buďme k sebe úprimní: niekdajšia národnostná politika Veľkého Uhorska bola nespravodlivá. Zároveň však bola zákonná, veď zákony prijímal maďarský parlament. Bola legitímna, pretože sa ňou vykonávali nespravodlivé zákony prijaté maďarským parlamentom. Už aj z tohto dôvodu nie je vhodné, aby sme trianonskú mierovú zmluvu označovali jediným slovom ako spravodlivú alebo nespravodlivú, legitímnu alebo nelegitímnu.
Zo stáročia trvajúcej cesty vedúcej k Trianonu spomeniem úplne poslednú príležitosť, ponuku spojeneckých mocností na osobitný mier (entente) z decembra 1917. Táto ponuka skrátka znela tak, že entente bude zárukou územnej celistvosti monarchie, ak monarchia vystúpi z vojny a národnostiam poskytne autonómiu. Karol IV., cisár – kráľ polorozpadnutej ríše zmietajúcej sa v národnostných rozporoch, s tichým súhlasom maďarského predsedu vlády túto ponuku odmietol. Bola to pritom veľmi výhodná ponuka. V podstate rovnaká, akú predtým navrhovali českí, rumunskí a nemeckí politici a ktorú chcel zrealizovať cisár František Jozef I. Verejnosti nie je veľmi známy príbeh, podľa ktorého cisár v r. 1871 poveril predsedu vlády monarchie, aby vypracoval plán transformácie monarchie na federálny štát. Tento zámer stroskotal okrem postojov rakúskych politikov aj na odpore Gyulu Andrássyho, ktorý nechcel, aby Česi dostali rovnaké práva ako Maďari. Bola to vážna chyba, pretože maďarská provincia vytvorená v rámci monarchie transformovanej na federálny štát mohla byť základom a príležitosťou na to, aby prevažná väčšina Maďarov zostala v r. 1920 v medziach „maďarského“ Maďarska. Maďari žijúci v r. 1920 v samostatnej maďarskej provincii – na území, ktoré sa veľmi podobalo Maďarsku v r. 1942 – by boli zostali vnútri hraníc „okypteného“ Uhorska. Neskoršie pokolenia Maďarov ľutujú najmä nedostatok predvídavosti a pocitu ohrozenia a premárnené príležitosti. V podunajskej monarchii však neboli všetci slepí, občas sa dostali na povrch aj celkom sľubné predstavy. Takmer idiotská viera v maďarskú nadradenosť však zašľapla každú triezvu predstavu. Naši predkovia nepostrehli riziká, ktoré v sebe ukrývala národnostná väčšina, a neboli ochotní dohodnúť sa s príslušníkmi ostatných národov.
Táto myšlienka sebaohrozenia prenikla na prelome 19. a 20. storočia aj medzi pospolitý ľud, ktorý spolu so svojimi pánmi kráčal ruka v ruke smerom k istej katastrofe. Toto je podstata, zvyšok je len rozmazávanie faktov. Hoci sami toto nebezpečenstvo nerozpoznali, nevšimli si ho, nemôžu povedať, že ich naň nikto neupozornil. Pravidelne dostávali upozornenia z rôznych zdrojov. Széchenyi (1835 a 1842), László Teleki (1849), József Eötvös (1865), Albert Schäffle (1871), Luis Eisenmann (1904), Oszkár Jászi (1911), Károly Koós (1911), Conrad von Hötzendorf, veliteľ generálneho štábu monarchie, a vyslanec v Bukurešti gróf Czernin (1913) – uvádzam len tých najdôležitejších – včas upozorňovali na riziká desaťročia stúpajúceho napätia v dôsledku v zásade chybnej maďarskej národnostnej politiky a vyzývali na prijatie vhodných opatrení. Nič sa však nezmenilo a s upozorneniami sa nikto nezaoberal. Presnejšie povedané, ani to nie je celkom pravda, pretože minister kultúry Albert Apponyi medzitým nechal zavrieť národnostné školy a predseda vlády István Tisza vyhlásil: V Maďarsku neexistuje národnostná otázka. Podľa neho to, o čom sa nehovorí, neexistuje.
Texty ponosujúce sa na Trianon len stupňujú chaos a mätú neinformovanú maďarskú verejnosť. Nemožno nad tým len tak myknúť plecom. Ten, kto si myslí, že nastal čas na prehodnotenie zmluvy podpísanej v paláci Veľký Trianon, je nezodpovedný „podpaľač“. A navyše sa mýli, pretože za 90 rokov sa svet veľmi zmenil. Dnes už svet nefunguje podľa trianonskej zmluvy, ale na základe iných záujmov, iných mocenských vzťahov. Hoci nám to je ľúto, ale je to fakt: namiesto Komáromu je na mape vyznačené Komárno, namiesto Kolozsváru Cluj, namiesto Újvidéku tam nájdeme Novi Sad. Mali by sme sa konečne upokojiť. Vzhľadom na túto realitu našich čias by sme mali písať a vyučovať rozumnejšiu, uveriteľnejšiu maďarskú históriu. Nikam sa nedostaneme, ak budeme my a naši krajania nariekať nad „intrigami” Francúzov, „oláhov”, „tótov” či „rácov”. Nehovoriac už o tom, že týmto spôsobom len ťažko dosiahneme spoluprácu v rámci Európskej únie, čo je predsa len dôležitejšie ako plakať nad tým, čo sa stalo pred deväťdesiatimi či sto rokmi. Dva-tri roky po trianonskom rozhodnutí vystupňované nálady sa dali akceptovať. V poriadku, vzhľadom na okolnosti je to viac než pochopiteľné. Po štyroch – piatich rokoch? Ešte stále je to akceptovateľné. No nariekanie nad tým aj po dlhých dvadsiatich, štyridsiatich či deväťdesiatich rokoch svedčí o chorobnom duševnom rozpoložení. Je mi to ľúto, ale musím to povedať.
Napriek tomu sú takí, ktorí sa ma pýtajú: prečo musíme toľko hovoriť o „Veľkomaďarskom nacionalizme“? Myslím si, že preto, aby to konečne všetci pochopili: nie Oszkár Jászi, nie Mihály Károlyi, nie Béla Kun, ani nie Republika rád, ale samoničiaca šovinistická fixná idea o maďarskej nadradenosti, tá vyhodila do vzduchu Veľké Uhorsko.
V súčasnosti sme svedkami na emóciách postaveného, klamlivého a dokonca nepremysleného vyvolávania nálad v súvislosti s Veľkým Uhorskom a hnutím 64 žúp. Na aute či v obchodnom výklade každého „lepšieho“ Maďara visí mapa Veľkého Uhorska. Podľa možnosti s árpádovskými pruhmi. Očividne sú na to veľmi hrdí, pričom táto mapa svedčí o ich neinformovanosti, o narušenom myslení a o chýbajúcich poznatkoch. Žeby nerozumeli ani tomu, na aký účel slúžia tieto zástavy? Po prvé, Veľké Uhorsko, ktoré ukazujú, pozostáva z 71 žúp. Nie zo 64 žúp. Po druhé, boršodská, čongrádska, šomodská a sabolčská župa s 90- až 100-percentnou maďarskou väčšinou nenaznačujú, že by sme sa sťažovali na odčlenenie oravskej a liptovskej, šarišskej, spišskej, zvolenskej a trenčianskej, či fogarašskej, huňadskej a solnocko-dobockej župy. Nehovoriac o chorvátskych župách.
Trianon by sa mohol stať aj symbolom sebareflexie a nového začiatku. Prečo by sme nemohli povedať: ťahajme za jeden povraz a nech tu od zajtra máme nový hlas, nový pohľad. Spolu s našimi susedmi začnime písať nový list v dejinách Karpatskej kotliny. Prečo by to bolo nemožné? Priateliť sa je lepšie ako sa nenávidieť. Veľká väčšina národov žijúcich na tomto území – Maďarov, Chorvátov, Nemcov, Rumunov, Rusínov, Srbov, Slovákov a Slovincov - spolunažíva v mieri, vedľa seba. Nenávisť šíria zaslepení ľudia bez svedomia, násilnícki nacionalisti a škodliví šovinisti. Bez nich by bol životu tu, v Karpatskej kotline, naozaj krásny.
P.S. a toto všetko napísal naozaj Maďar :-)
Čadca 12.01.2011 - „Spolu 7,7 milióna eur poputuje z Regionálneho operačného programu a programov cezhraničnej spolupráce s Poľskom a Českou republikou na rekonštrukciu a rozvoj našich kultúrnych inštitúcií a pamiatok, ale aj propagáciu kultúrneho dedičstva predkov,“ uviedol predseda Žilinského samosprávneho kraja („ŽSK“)Juraj Blanár. Za 427 tis. eur čaká Historickú lesnú úvraťovú železnicu (HLÚŽ) v Múzeu kysuckej dediny vo Vychylovke zásadná rekonštrukcia. Kysuckú knižnicu v Čadci čaká rekonštrukcia za 1,3 mil. eur.
Konkrétne v programe Cezhraničná spolupráca Poľsko - Slovenská republika bol úspešný projekt renovácie Bábkového divadla v Žiline pod názvom „Tvoríme priestor pre kultúru a umenie bez hraníc: renovácia divadla v Žiline a zámku v Kozách“, ktorý bude ŽSK realizovať s poľským partnerom gminou (miestna samospráva) Kozy. Celkové náklady na spoločný projekt sú 2,1 mil. eur. „Bábkové divadlo získa 1,05 mil. eur na rekonštrukciu hľadiska, javiska, javiskovej techniky a osvetlenia, priestorovej akustiky, vzduchotechniky, vykurovania, na výmenu okien a zateplenie fasády. Verím, že dobrému menu Bábkovej scény v Žiline prispejú okrem výkonov bábkohercov aj nové reprezentatívne priestory,“ upresnil plány s najstarším bábkovým divadlom na Slovensku J. Blanár. Divadlo sa v rámci spoločných aktivít uvedie v poľskej gmine Kozy napr. predstavením a výstavou bábok. Ďalším úspešným projektom z tohto programu je výstavba stredovekej drevenej dediny pod hradom Strečno s názvom „Ślemień a Strečno na spoločnej ceste cez minulosť do budúcnosti“ za viac ako 1,6 mil. eur.
ŽSKvyužije podporu takmer 624 tis. eur na stavbu podhradia z malých drevených
domčekov, ktoré budú odzrkadľovať život v stredovekej dedine, jeho históriu a
výrobky. Nebude chýbať zvonica, dom rybára, pekára, hrnčiara, zemnica a
príbytok ľudového liečiteľa. Pre deti sa postaví drevené ihrisko s využitím
motívov hradnej architektúry a ohniskom s posedením. Prístupovú cestu do areálu
budú lemovať náučný chodník, informačné tabule s obrázkami a informáciami o
charakteristickej flóre a faune tohto biotopu. Vďaka projektu „Muzika pod
Tatrami“, v ktorom má Oravské múzeum v Dolnom Kubíne za partnera Múzeum Karola
Szymanowskeho vo Vile Atma v Zakopanom, sa z celkovej sumy projektu 1,25 mil. eur podarí za
viac ako 534 tis. eur vybudovať informačné centrum pod Oravským hradom. To
obsiahne oddychový priestor pre turistov, pokladňu, verejné toalety, miestnosť
pre lektorov a turistickú informačnú kanceláriu.
Žilinský
samosprávny kraj uspel tiež v programe Cezhraničnej spolupráce Slovenská
republika - Česká republika s projektom jednotného knižnično-informačného
systému vo všetkých svojich knižniciach pod názvom „Informácie bez hraníc“ s
partnerom Knihovna města Ostravy. Z celkového objemu financií projektu 310 tis.
eur má ŽSK k dispozícii 180 tis. eur na zapracovanie jednotného knižničného
elektronického systému pre lepšiu vzájomnú komunikáciu, obslužnosť a prístup k
informáciám i pre samotných čitateľov.
V Regionálnom operačnom programe našla krajská samospráva uplatnenie so štyrmi
projektmi. „Rekonštrukcia Kysuckej knižnice
v Čadci“ za 1,3 mil.
eur vyrieši problémy s únikom tepla, keď sa opraví strecha, obvodový plášť a
vymenia okná. Vytvorí sa bezbariérový vstup, toalety a parkovisko pre
imobilných klientov. Vymenia sa podlahy, elektroinštalácia, vzduchotechnika,
zdravotechnika, strešné žľaby, zvody a interiérové podhľady. Za 427 tis. eur
čaká Historickú
lesnú úvraťovú železnicu (HLÚŽ) v Múzeu
kysuckej dediny vo Vychylovke zásadná rekonštrukcia. Pod odborným dohľadom
sa doplnia a vymenia drevené podvaly, drobné koľajivo, vymenia sa opotrebované
časti výhybiek, upravia sa koľaje a existujúce železničné priecestia, zriadia
sa nové priepusty a zrenovuje železničný most. „Po dokončení opráv trate
konečne prepojíme Oravskú lesnú železnicu a HLÚŽdo Kysucko-oravskej lesnej železnice tak, ako tomu bolo v minulosti.
Návštevníci skanzenu sa budú môcť odviezť naprieč lesmi z jedného regiónu do
druhého,“ doplnil riaditeľ odboru kultúry a komunikácie s verejnosťou ŽSK
Peter Kubica.
Práce budú pokračovať aj v areáli Budatínskeho hradu. Prostredníctvom
eurofondov zrekonštruuje kraj za 2,3 mil. eur hradnú vežu, strechu hradu, terasy
a prístupovú cestu od vrátnice. Vo veži vznikne expozícia viažuca sa k dejinám
hradu a výstava hodín zo zbierok múzea, vrátane hodinového prístroja.
Zrekonštruované terasy poslúžia kultúrnym podujatiam, priestor v podkroví bude
multikultúrnym centrom. Svojej rekonštrukcie sa dočká aj Oravská knižnica A.
Habovštiaka v Dolnom Kubíne. Po asanácii prístavby knižnice v nej pribudne
výťah a prepojí sa s hlavnou budovou. Tam bude knižnica bezbariérová, s
priestormi pre dennú a elektronickú študovňu. Vytvoria sa adekvátne podmienky
pre uchovávanie a sprístupnenie fondov beletrie, náučnej literatúry a
regionálne oddelenie. Projekt pamätá aj na viacúčelovú školiacu a klubovú
miestnosť či šatne. Knižnica získala eurofondy vo výške 501 tis. eur.
Žilinský
samosprávny kraj je zriaďovateľom 23 kultúrnych inštitúcií, z toho 5
knižníc, 5 kultúrnych stredísk, 5 galérií, 4 múzeí, 2 hvezdární a 2 divadiel v
Hornom Považí, Turci, Orave, Liptove a Kysuciach, informovala
hovorkyňa ŽSKMgr. Zuzana Muchová
Prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič uviedol v stredu 24. novembra do života knihu o drotárstve, ktorá vznikla vďaka spojeniu Kysuckého múzea v Čadci a Považského múzea v Žiline a za podpory Žilinského samosprávneho kraja. Pavol Holeštiak s prezidentom rokoval nielen o kultúre, ale aj o ďalšej spolupráci na Kysuciach a v Čadci. „Pán prezident je fanúšik drotárstva a mal som s ním možnosť rozprávať sa aj o jeho podpore v komunálnej politike. Ďakujem mu za podporu,“ povedal po stretnutí Pavol Holeštiak.
Zopakovali sme si cyklo-výlet okolo Čadce
ČADCA (TB) V sobotu 6.11.2010 sa uskutočnil ďalší nesúťažný cyklistický okruh Okolo Čadce 2 s Pavlom Holeštiakom, kandidátom na primátora Čadce, za účasti žilinského župana Juraja Blanára, predsedu klubu poslancov SNS v NR SR Rafaela Rafaja a ďalších takmer 50-ich cyklistov. Nechýbala dobrá atmosféra v uliciach Čadce pri peknom počasí a záver patril guľášu v Čadci - Rieke na Chate Tri kopce pri dobrej hudbe a debate s tunajšími obyvateľmi.
(fotografie sú v sekcii Fotogaléria)
V Čadci sa pred niekoľkými dňami uskutočnilo vyhodnotenie súťaže Čo sa mi v Čadci nepáči? Prví traja získali od Pavla Holeštiaka vecné ceny. Vybraté fotografie tvoria súčasť Čadčianskej obrazkárne na Palárikovej ulici vo výkladoch. Veríme, že po 27. novembri 2010 už bude Čadca napredovať tak, aby sa takéto súťaže nemuseli konať. (JF)
(fotografie sú v sekcii Fotogaléria)
Okolo Čadce s Pavlom Holeštiakom
Jazda na bicykloch ulicami mesta, pozrite si video
http://www.youtube.com/watch?v=oaYljOh5lRM
Otvorenie cyklomagistrály na Bysrickej doline
Robert Fico a Pavol Holeštiak slávnostne otvorili v piatok 22. októbra 2010 cyklomagistrálu na Bystrickej doline. "Je to prvá zrealizovaná etapa pripravovanej veľkej magistrály pre cyklistov, korčuliarov a v zime bežkárov. Ďalší projekt je podaný na rozšírenie z Novej Bystrice až do Krásna nad Kysucou. Urobím maximum preto, by sme našu Čadcu prepojili cez Horelicu do Krásna pre obyvateľov okresného mesta," povedal pri tejto príležitosti Pavol Holeštiak.
Slota očakáva, že SNS bude mať o niečo viac primátorov a starostov
ČADCA. Šéf národniarov Ján Slota očakáva, že v novembrových komunálnych voľbách získa SNS viac primátorských či starostovských stoličiek, ako ich má doposiaľ.
„Myslím si, že v komunálnych voľbách Slovenská národná strana obháji minimálne tie isté percentá ako v tých minulých a dovolím si tvrdiť, že budeme mať asi o niečo viac primátorov a starostov,“ povedal Ján Slota na tlačovej konferencii v Čadci, na ktorú prišiel predstaviť kandidáta SNS na primátora Čadce Pavla Holeštiaka. Toho podporuje koalícia piatich politických strán - SNS, Smer, HZD, Nová demokracia a Strana zelených.
Slota nevidí problém v širokej a v niektorých obciach až protichodnej politickej podpore kandidátov na starostov. „Komunálna politika je absolútne odlišná od tej parlamentnej, pretože ak v tom-ktorom meste treba kanalizáciu alebo vodovod, tak tam na tom politickom tričku nezáleží, je to viacej o tých ľuďoch, o potrebách ľudí a nie o tom, že či budeme tu rozprávať o dekriminalizácii drog ako SaS alebo ďalšie tie hlúposti, ktoré mali niektoré politické subjekty v predvolebnom parlamentnom zápolení,“ povedal Slota.
V krajskom meste Žilina, kde 16 rokov stál na čele radnice práve Slota, Slovenská národná strana tentokrát nepostavila svojho kandidáta na primátora a podľa jej predsedu nebude oficiálne podporovať ani žiadneho iného.
„SNS nebude nejako oficiálne podporovať ani jedného kandidáta, ale zas, aby som nebol príliš veľký alibista, ja osobne, ale to hovorím ako osoba, mne je najprijateľnejší Igor Choma,“ dodal Slota.
SITA, 7. 10. 2010
Rekonštrukcia ďalších úsekov ciest
V súčinnosti so Správou ciest Žilinského samosprávneho kraja v Čadci sa podarilo zabezpečiť v prímestských častiach ďalšie úseky nad rámec, ktoré sa zrekonštruujú na cestách 3. triedy v meste Čadca. Konkrétne v prvej polovici októbra 2010 sa dokončia dva mosty v Milošovej U Huľany, na Podzávoze, ďalej úseky ciest Milošová - Megoňky – točňa, Čadečka tri mosty – v prvej polovici októbra 2010. "Skvalitní sa tak doprava Čadčanov, čomu som veľmi rád," Pavol Holeštiak. Fotografie z obhliadky ciest nájdete vo fotogalérii.
Výstup k slovenskému dvojkrížu v Čadci
Minulú stredu na sviatok Sedembolestnej Panny Márie zorganizovali občianski aktivisti z Mladej Čadce už štvrtý výstup k slovenskému dvojkrížu na Capkovom vrchu v Čadci. Medzi dvoma stovkami Čadčanov nechýbal ani žilinský župan Juraj Blanár, riaditeľa Úradu Žilinského samosprávneho kraja Pavol Holeštiak, či ekonomický námestník Kysuckej nemocnice Martin Šenfeld. Ku kaplnke v Bukove sa to hmýrilo hlavne deťmi. Všetkých prítomných privítal Pavol Holeštiak. Svätú omšu pri dvojkríži celebroval kysucký rodák kaplán Dr. Pavol Mikoláš. Vo svojej kázni pripomenul odkaz a význam uctievania Sedembolestnej Panny Márie pre Slovensko a Slovákov. Nezabudnuteľnú atmosféru vytvoril špičkový multiinštrumentalista Ľubomír Párička hrou na gajdy, fujaru, drumbľu, píšťalu či trombit. Obnovenou tradíciou výstupov k slovenskému dvojkrížu na Capkovom vrchu chce Mladá Čadca pripomínať a upevňovať v radoch slovenskej verejnosti tradičné duchovné, kultúrne a národné hodnoty.
Ing. Marek Kučák, Mladá Čadca
Pavol Holeštiak oficiálnym kandidátom na primátora
ČADCA 17. júna 2010 - Prvým kandidátom na post primátora mesta Čadca je riaditeľ Úradu Žilinského samosprávneho kraja a poslanec Mestského zastupiteľstva v Čadci Pavol Holeštiak. Na tlačovej konferencii to 17. júna 2010 oznámila občianska iniciatíva Čadčania. Pavol Holeštiak sa rozhodol kandidovať, pretože mu záleží na tomto meste chce preň urobiť viac, ako len z pozície mestského poslanca. "Je to moje rodné mesto a nazdávam sa, že mám obyvateľom Čadce čo ponúknuť," povedal Holeštiak.